Bláznivý týždeň

To bol, to teda áno. Najprv taká streda. Von už sa mi veľmi nechcelo (s takým brušiskom sa veru aj zle lozí po stromoch a skáče zo striešky) a tak som si spokojne odfukovala a čakala kým sa mami a tati vrátia z práce. Aj sa vrátili, ale so sebou priniesli ... malého čierneho kocúra!!! No mačky moje, mne to všetko jedno nebolo - také čierne mačacie skoro nič. A hneď sa to ku mne hnalo že AHÓJ a poďme sa hrať. Slepúch to asi bol keď nevidel, čo nosím za "outežek". Maminka zaševelila, že to je Raspi a ja že kretén. Tatík ma opravil, že kretén je nesprávne a nespisovné, že kocúrik sa volá Raspi. Nech sa volá ako chce povedala som, ale JA ho tu nechcem a basta! Ale mrňus za mňou chodil ako keby ho prilepili a nie a nie pochopiť, že ja ho nechcem ani omylom. To tak - ja budem mať mačiatka a ešte aj toto? Ale aby som mu nekrivdila tak úplne - fešák to teda bol (aj je) a celkom milý ... len taký no... vtieravý.
V sobotu ráno som ešte išla na krátku prestávku, ale rozbolelo ma bruško a tak som to otočila späť domov a vmňaukala sa do kuchyne. Tam bol akurát prišelec Raspi. Akosi mi bol odrazu sympatický zlaťúch jeden čiernučký a tak sme sa pekne pozdravili. Priznala som sa mu, že sa mi to v brušku melia a on zavolal tatiho a maminku. Raspiho mi potom zobrali preč, ale mne to bolo skoro jedno. Bruško bolelo a mlelo sa o dušu. Maminka pri mne bola a hovorila mi, že som šikovná a že o chvíľu to bude. Ale čo? Že by...? Áno... po necelej polhodinke sa mi narodilo prvé mačiatko - taký tigrík ako ja (aký peknučký a silný tvoreček to je) a potom s polhodinovými odstupmi ďalšie dve detičky. Pekne som sa o ne postarala, pomohla mi aj maminka. Raspinkovi dovolili pozrieť sa až podvečer a hneď som ho zobrala do pelieška - raz je môj tak čo sa má túlať, že? A tak keď si potrebujem odskočiť a na chvíľu oddýchnuť od detičiek, zaskakuje Raspi. Mami sa smeje - že nemám deti tri, ale štyri. No, je fakt - Raspi je trošku väčší ale nevadí. Som ja veru teraz vyťažená ... idem si na chvíľu zdriemnuť. Raspííí, môžeš na minútku do pelieška ... :)