Moje prvotiny

Zdravím všetkých mačiakov a mačičky!

V sobotu som mal svoje prvotiny, teda aspoň tak to nazvala Janka, ktorá ma naťahovala a mojkala sa so mnou už týždeň dopredu a mlela stále čosi o narodeninách. Ja ako slušne vychovaný kocúr som ju ignoroval a to občasné hladkanie a naťahovanie na rukách som akosi pretrpel, nech má dievča radosť. Deň D bol v sobotu. Dostal som plnú misku hovädzinky, tak som sa na ňu vrhol až po nej nič nezostalo. Bol som pochválený, aký som šikula. Neviem prečo, ale večer Janka vyberala 2 balíčky hovädzieho mäska z mrazáku a ráno som dostal iba jeden. Tak som sa rozhodol, že zistím, kde sa stratil druhý balíček. Pátral som v chodbe, aj v mojej prenoske, pod posteľou, na balkóne, v šatníku medzi uterákmi a nakoniec som ho z kuchynského stola zbadal na linke. A keďže na linku nesmiem, sedel som na dlážke a usilovne som mňaukal, aby mi to mäsko náhodou nezabudli dať. Stretol som sa z ignoráciou môjho volania, nakoľko moji dvojnožci práve raňajkovali pri telke. Vytušil som príležitosť a tak som potichu vyskočil k mäsku (aj keď viem, že to nesmiem), aby mi ho náhodou niekto iný nezjedol. Bolo tam. Voňavé, lahodné, surové, presne také mám rád. Čo čert nechcel, bolo v mikroténovom sáčku a sotva som si dal jeden kúsok, z obyvačky sa zrazu vyrútila Janka. Našťastie som ju včas počul a vedel som, čo bude nasledovať. Ak spravím niečo, čo nesmiem, schmatne ma za krk a povie: Armin nesmieš! Tak som rýchlo zoskočil a utekal cez chodbu do obyvačky a z nej do kuchyne a z nej do chodby a potom do obyvačky (nemáme totiž dvere, tak som behal dokola). Janka ma samozrejme prenasledovala. Musím uznať, že sa držala statočne a skoro ma chytila. Má kondičku. Bol som tak dezorientovaný, že som zabudol, že bezpečný flek je pod rozkladacou sedačkou, a vyskočil som na Mordor. Pre tých čo nevedia, ide o škrabadlo. Samozrejme Janka ma schmatla za krk a povedala: Armin nesmieš! A potom ma dobre vystískala a vyhlásila, že mám svoje prvotiny, tak musím byť slušný. Slušné však nebolo, že obaja o chvíľu zdúchli z domu a mňa nechali samého. Vraj išli k Emke, to bola moja prvá majiteľka, a vraj mi išli nakúpiť dobroty. No neviem, rozhodne som s tým nebol spokojný, že ma nechali samého, tak som sa vtlačil Janke do skrine a trochu som jej poprehadzoval oblečenie. Poriadne som si poobtieral kožuch o jej bledomodré nohavice a smial som sa popod fúzy, keď si ich chcela včera obliecť a musela ich hodinu odchlpovať. Chachá.

Vážený dvojnožci. Už som pán kocúr. Nevolajte ma prosím mača, ani mačiak, ani mačoch, ani Arminko, ani Bubko, ani Bubi, ani Bambulo. Som Armin. Mám prvý rok svojho života za sebou. Som dospelý a rozvážny kocúr. A som rád, že so mnou bývate práve Vy. Sme šťastná rodina. Síce malá a neúplná, ale rodina.