Vietor fičí,
počuť hromy,
dvíha plachty,
váľa stromy.
Za dverami Jony prosí,
Aladárka trošíčku.
Ty si veľký múdry kocúr,
otvor chytro bráničku.
Aladárko neodolá,
dvere rýchlo otvorí,
no sám beží schovať kožuch,
do ďalekej komory.
Beží Jony medzi kvapky,
Lístky loví za behu.
Pojašený, nebojácny,
robiť malú neplechu.
Vetvičky a listy dvíha,
konáriky padajú.
Dažde búšia, vietor fičí,
blesky ľudí ľakajú.
Na labku mu spadol konár,
keď sa pod ním pelešil,
šťastný Jony behá ďalej,
a viacej to neriešil.
Odvážlivec prúžkovaný,
ten sa dažďa nebojí.
Behá, keď sa čerti ženia,
veď sa labka zahojí.
Na hojdačku vyskočí si,
aby sa viac hojdala.
Pánty škrípu, vietor kvíli,
to je pravá zábava.
Mačky zatiaľ v teple izby,
sledujú si priateľa,
čo sa dažďom nechá zmáčať,
čo sa v blate vygúľa.
Každú mláku skontroluje,
či je pekne hlboká,
je to žabiak, no má kožuch,
zatiaľ ešte nekváka.
Jedna žabka vyskočila,
z mláky priamo na neho.
Nezľakol sa, neustúpil,
nezutekal zbabelo.
Slniečko už vyšlo z mrakov,
skončilo sa divadlo,
že mu bude voda chýbať,
koho by to napadlo.
Nad bazénom vážka letí,
už sa za ňou poberá,
neodhadol doskok tretí,
hladina sa zavrela.
Kým sa stihla pomoc dostať,
na povrch on vyplával,
tak sa tešil malý zbojník,
že si kraula zaplával.
Prehupol sa cez kraj pevný,
už sa valí do sucha.
V peliešku je vody plno,
pomoc nikto nenúka.
Sám sa čistil, vodu zlízal,
možno chcel len krajší byt.
Zalesknúť sa, krásne voňať,
Lejduške sa zapáčiť.
Sdílejte! | O sdílení
Tyto stránky používají soubory cookies, abychom vám usnadnili a zpříjemnili jejich procházení. Rozumím
Jak cookies používáme?