Ach, tie stromy!

„Ten strom musí dolu ešte túto jeseň!“ zavelil dvojnožkin otec. Myslel tým cca šesť metrov vysoký smrek pri chalupe, ktorý už začal byť hrozbou pre dom. Už taký prípad mali, keď počas búrky jeden zo starších smrekov štrajchol okraj strechy. Chalupa sa vyskytuje v dedinke uprostred nádherných Kremnických hôr. Dotyčný strom sa vyskytoval tesne pri plote na kraji malej záhradky pri dome. Povedľa stromu sa zvesela tiahli telefónne a elektrické káble. Z druhej strany stromu je útulná drevená filagória – dvojnožkin otec s drevom robí rád a je to vidno. Spoza plota vykúka podobná filagória od susedov. Ako sa dá zrezať šesťmetrový strom, aby nič z menovaných vecí neutrpelo ujmu? Na to si netrúfal ani dedko s babkou, ani dvojnohá s dvonožcom. Našťastie má dvojnohá v Kremnici sesternicu, ktorej muž v lese s drevom pracuje a jeho syn drevarinu študuje. Vraj žiadny problém.
V sobotu nám dvojnohá nedala raňajky! No a čo, že odchádzali s domu o piatej ráno?! A že kŕmením poverila zasa raz mladé krmičky. Matýsek by jej to ukázal, že? Na ranné kŕmenie sme predsa zvyknutí. A to je tiež dôležité, že Kačenka?

Už pred ôsmou poskakovali pred chalupou v studenom horskom ráne. Ale slniečko sa posnažilo a za chvíľku všetkých povyzliekalo do krátkych rukávov. Kým drevorubačskí machri nastúpili k odsúdenému stromu, priplichtilo sa na dvor odrastené mača. Dvojnohá zažiarila, že môže konečne maznať nejakú kožušinku, mača zacítilo vôňu sardinkovej nátierky na jej prstoch a tiež zažiarilo. Kocúrika z videnia poznali, bol zo susedstva, od leta narástol a získal nádhernú striebornú farbu s peknou kresbou. „Asi sa primiešal nejaký whiskasový briťák“, zamudrovala dvojnohá. Vzala kocúrka do náruče a pohľadila. Vzápätí sa obzrela, či pri nej nenaštartoval nejaký traktor. Nenaštartoval. Kde by sa aj na dvorku vzal. Hlučný vibrujúci zvuk samozrejme produkoval kocúrik. My s Ginom pradieme distingvovane, kultúrne, jemne. Na takéto decibely dvojnohá nie je zvyknutá!

Muži si orezaním vybraných vetiev pripravili výstupovú trasu na strome, vytiahli si navrch mototovú pílu a naštartovali. Rev píly prekvapivo prehlušil aj pradenie strieborného kocúra. Navyše ho celkom slušne vydesil. Kým dvojnohá zbadala, že už ho nemá v náručí, kocúr sa záhadným spôsobom teleportoval na brezu v strede dvora do štvormetrovej výšky. Šikovný, zhodnotili letmo dvojnožci a venovali sa ťahaniu lana, ktorým sa snažili nasmerovať padajúcu vrchnú tretinu smreka. Kupodivu padla tam, kam mala. Dvojnožkin synovec naopak pri spätnom náraze nepadol a vytrval na strome. Zliezol o pár metrov nižšie a chystal si priestor na ďalší rez. Dvojnohá sa prihovárala strieborňákovi na breze. Zišiel tesne nad úroveň jej hlavy a tam začal nešťastne prešľapovať a mňaukať. „Chudák, teraz nevie ako dolu“, poľutovala ho. „Je to MAČKA, vie loziť po stromoch, nechaj ho, on si poradí!“ mávol rukou nad ňou aj nad kocúrom náš dvojnohý. Asi áno, povedala si aj dvojnohá a šla chystať kávu zúčastneným dvojnožcom. Keď sa z kuchyne vrátila, kocúr stále stepoval na poslednom konári brezy a mňaukanie zdvojnásobil. „No čo s tebou“, vzdychla a teperila sa na prírodný stolík z veľkého odpíleného pňa pod brezou. Dvojnohý sa uchechtol a čakal, či padne skôr kocúr z brezy alebo dvojnohá balancujúca na pni. Dvojnohá natiahla ruky a kocúr nervózne prešľapol tesne nad jej dosah. „Poď bližšie, ty somárik, ako ťa mám zložiť?“ dohovárala mu. Ani baletný výpon na špičkách jej nepomohol v dosiahnutí na prekvapenú malú šelmu. Po chvíli ukecávania si kocúrik povedal, že bolo zábavy dosť a prišiel na dosah. Dvojnohá ho drapla za krk a prekvapivo vybalancovala aj zoskok z pňa. Kocúr sa tváril spokojne a nadšene prijal ponúkanú jednohubku s rybacou nátierkou.

Znovu zarevala píla a zahryzla sa do druhej tretiny smreka. Strieborná šmuha preletela dvorom a ako veverica šplhla opäť po breze. Dvojnohý sa rozchechtal. Dvojnohej výraz sa dal ťažko definovať. Potom mávla rukou a šla pomôcť ťahať lano s druhou tretinou stromu. Aj tá prekvapivo padla na určené miesto. Z padajúcich vetiev sa sypali šišky. Mača radostne zvýsklo a bez mihnutia oka zbehlo nadol po kmeni brezy a šlo sa naháňať so šiškami. Dvojnohá niečo nezrozumiteľné zamrmlala a šla konečne makať.

Strom profíci spílili bez akejkoľvek úhony. Dvojnohá nostalgicky zaspomínala, ako ho toť nedávno doniesla v ruksačku z lesa a zasadila. Asi to nebolo úplne toť. Aby dostali povolenie rizikový strom spíliť, museli sa zaviazať, že zasadia ďalšie tri. Ktovie kto a ako bude píliť o 30 rokov tie, keď sa budú vo vetre zasa hrozivo kývať...

Sdílejte!  |  O sdílení

12 komentářů

Reklama
Reklama