Ako ma nezožral rotvajler

Moje nekonečné trápenie s neporiadnym Jonym stále trvá. Používa môj a Aladarkov záchodík a vôbec nevie, ktorý sa na čo používa. Takže, keď sa idem vypišať, narazím na smradľavú kopu, ktorú musí vytvoriť minútu predo mnou. Aj do mištičky mi stále chodí a kulodráha je už len jeho. Ja ju takú poznačenú nechcem. Vyvláča mi do záhrady moje obľúbené myšky. Vonku sa skrýva za stromy a kvetináče, aby ma mohol s krikom nalakať, a naučil to aj svoju lásku Elinku. To bola aj moja kamoška. Nastrašia ma a potom ma obaja naháňajú po záhrade a nepomáha ani syčanie. Tak som si povedala, že mám toho akurát dosť, hlavne keď som videla ako Jonyho muchluje spolubývajúca. Ty môj krásny šikovný chrobáčik, nožička ta už nebolí. A dosť. Keď išiel pán domu po drevo, vybehla som neskoro večer do tmy, že sa im schovám. Spolubývajúca sa hneď obliekla a začala ma hľadať, volať a prosiť. Tvárila som sa, že nepočujem, hnevala som sa, veď Jony mohol spokojne obývať búdičku s Fionkou a nie otravovať mi život. Spolubývajúca zašla dnu a ja som vyliezla na plot. Nie som žiadna štíhla atlétka. Mám veľké bruško a krátke nohy, tak som z toho plota spadla rovno pod ostrihaný pichľavý ker. Pichľavé guľaté ostne sa mi nalepili do kožúška a pripomínala som dikobraza. Na ten lomoz zareagoval strážca susedovho pozemku, krásny prerastený rotvajler. Od strachu som skamenela a prestala sa čistiť. Prišiel ku mne a začal ma celú olizovať, aby ma zbavil ostňov v mojom dlhom kožúšku. To už vyšiel aj sused, ktorý si myslel, že ma jeho pes ide zožrať. Zazvonil na dvojnohých, že keď nechcú, aby ma jeho pes zjedol, nech si ma odnesú. Dvojnohá s plačom prevzala od pána domu uslintanú ryšavú guľu, z ktorej do polnoci vyberala drevené pichľavé bodliaky.

Sdílejte!  |  O sdílení

6 komentářů

Reklama
Reklama