Som veľmi pracovitý kocúrik, rád pomáham, hlavne v záhradke. Veľmi som sa potešil, keď dvojnohá doniesla kvetináče... Za chvíľku už do nich sypala zeminu. Hneď som pribehol pomáhať. Videl som ako zeminu prehrabáva rukami, tak som sa zapojil.
Za chvíľku odišla venčiť Elinku, tak som sa pridal tak, že polovica obsahu sa ocitla na zemi. Dvojnohá sa vrátila so semienkami, no zemina sa jej zdala nejaká mokrá. Ovoňala a začala nám nadávať do čuníkov. Aj sa vyhrážala, že nám tu šantu nezasadí. Všetci sme zatĺkali a nikto nikoho nezradil. Zemina putovala na kompost, kvetináč umyla a začala odznova. Konečne nám vysvetlila, že hnedá škatuľa nie je nový záchodík. Mohla to urobiť už ráno, bolo by nedošlo k omylu.
Na utľapkanú zeminu posypala semienka, zaliala a pre stratu dôvery zamkla v izbe. Nemusela zamykať, mne môže veriť a ostatní dvere otvoriť nedokážu. Chvíľku som plakal pred zamknutými dverami. Neznášam zamknuté dvere.
Aladarko, poď, urobíme si darček. Zobrala dve staré ponožky, naplnila ich sušenou šantou a zaviazala. Jednu podala mne, druhú Fionke. Ponožku som si hádzal, maznal sa s ňou a nechal chvíľku Lejduške a Smudlinke. Keď sa dostala k Jonymu, už bola celá oslintaná.
Keď dvojnohá zaspala, začal som pracovať na rozviazaní ponožky. Konečne sa mi to podarilo a začal som sadiť. Keď sa ráno spolubývajúca prebrala, bola šanta všade. Plná posteľ, vankúšiky na parapetoch, peliešky a zvyšok na zemi. Ponožka zostala úplne prázdna. Naštvaná dvojnohá začala upratovať a všetko mi vyhádzala. Nič mi nevyrastie, tak budem musieť počkať, až vyrastie šanta zo semienok v zamknutej izbe.
Sdílejte! | O sdílení
Tyto stránky používají soubory cookies, abychom vám usnadnili a zpříjemnili jejich procházení. Rozumím
Jak cookies používáme?